Ak nejaký vládny činiteľ povie, že štát sa musí zbavovať majetku aj preto, že je zlý hospodár, tak takýto činiteľ by mal okamžite odstúpiť pre svoju neschopnosť, čiže bezvládnosť. Bolo by síce dobré, keby sme raz mali vládu, ktorej ambíciou by bolo vládnuť menej, zatiaľ sme skôr svedkami neustáleho nárastu vládnutia tam, kde to nie je nevyhnutné a stavu bezvládia tam, kde by sa patrilo, aby mal štát situáciu pod kontrolou.
Pozrime sa napríklad na také teplárne. Otázka, či ich má štát predať alebo nepredať, mi príde dosť zvláštna a druhoradá - hlavne ako si uvedomíme, akého výnosného podniku sa štát chce zbaviť, čo jeho čelní predstavitelia deklarujú a na aký účel - či lepšie povedané - na zaplátanie akej diery v štátnom rozpočte sa majú peniaze z predaja verejného majetku (jednorázovo) použiť. Zajtra štát neleje peniaze z teplárni do zdravotníctva a pozajtra ho predá tak, ako dnes predáva teplárne. Aký má toto vlastne zmysel? To je - podľa mňa - privatizačný tunel "ako Brno" ospravedlňovaný nechopnosťou vlády vládnuť (!) Je to vôbec možné - takto vodiť za nos občanov?
Ak zástupcovia štátu tvrdia, že predajom teplárni sa zefektívni ich hospodárenie, tak tým zároveň deklarujú svoju neschopnosť efektívne hospodáriť. Ak nedokáže štát efektívne hospodáriť v teplárňach, dokáže to v rádovo zložitejších podnikoch, či dokonca v štáte ako takom?