reklama

Tatry a SDKÚ-DS

V súvislosti s nešťastným návrhom zonácie Tatranského národného parku, ktorý sa snaží zanikajúce Ministerstvo životného prostredia nechať vyšumieť do stratena, som rozmýšľaľ, čo by mohlo pomôcť Tatrám a jej ťažko skúšanej prírode. Prístup politikov a úradníkov spravil zo zonácie viac politickú ako odbornú tému. Preto je asi nevyhnutné, aby o osude nášho najstaršieho národného parku rozhodovali aspoň takí politici, ktorí sa problematike rozumejú a ktorí sú ochotní počúvať odborníkov z vedeckých a akademických inštitúcií, ktoré sa skúmaniu tatranskej prírody venujú desaťročia. Vyhľadal som oficiálne stránky politických strán kandidujúcich v najbliších voľbách do parlamentu. Poslal som e-mail na sekretariát jednotlivých politických strán so žiadosťou o zaslanie kontaktu na človeka, ktorý má v ich strane na zodpovednosť problematiku ochrany životného prostredia. Tým, čo kontakt zaslali som sa ozval a dohodol si s nimi stretnutie. Nosná téma: Tatry a ich zonácia. Tu je rozhovor s tretím z nich - Jarmilou Tkáčovou zo strany Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Jarmila Tkáčová - v strane SDKÚ-DS má na zodpovednosť environmentálnu politiku.
Jarmila Tkáčová - v strane SDKÚ-DS má na zodpovednosť environmentálnu politiku. (zdroj: Facebook)

Prečo strana ako SDKÚ-DS, ktorá sa hlási k zodpovednosti, nasadí človeka zodpovedného za environmentálnu politiku až na 33. miesto kandidátky do parlamentných volieb?

Prvú poznámku, ktorú musím povedať je, že my máme primárky. Viac-menej kandidátov na poslancov nasadzujú členovia strany, nie vedenie. A druhá poznamka: V prvej desiatke bol pán Frešo, s ktorým sme boli vo Výbore NR SR pre životné prostredie. On sa dlhodobo venoval tejto téme. Takže dá sa povedať, že v tej prvej 33-ojke sme mali dvoch ľudí, ktorí sa venujú ochrane prírody. Pán Frešo s kandidátky odstúpil, možno ste to zachytili. Takže je to viac-menej taká nešťastná zhoda náhod.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bývate v Košiciach. Čo povodne?

V súvislosti s povodňami je zásadná otázka, či sa rieši protipovodňová prevencia správnym spôsobom. Podľa mňa sa rieši úplne nesprávnym spôsobom.

Prečo?

Komunikujem trochu s pánom Kravčíkom (MVO Ľudia a voda) a som dosť naklonená jeho názoru, že povodne vlastne vznikajú v lesoch. Keď si napríklad zoberiete Jarovnice. Prečo ich spláchlo? No pretože bol les nad obcou úplne exploatovaný.
Keď sa nezobudíme a budeme ďalej betónovať korytá, tak nemôžme čakať nič dobré. Počula som viac teórií, prečo toľko prší, ale každopádne vodu neoklameš, ani fyziku. Ide o to, či my dovolíme vode z lesa, aby prišla dole a vyrovnávala hladiny s hrádzami, alebo či ju zachytíme. Keď chceme robiť niečo proti povodniam, musíme začať v lese.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nebolo by lepšie namiesto betónovania korýt stoviek riek a potokov, investovať časť peňazí do jemnejšieho lesného hospodárenia, príp. v rizikových oblastiach z hľadiska vzniku povodní, jeho úplne obmedzenie?

Ja s tým súhlasím a nemám s tým žiadny problém, lebo tiež som za to, aby sa vec riešila komplexne. Komplexné riešenia a prevencia sú lacnejšie ako hasiť veľký problém.

Nebolo by dobre určiť fixnú, nemeniteľnú sumu, hoci aj zákonom, napríklad percento zo štátneho rozpočtu, na ochranu prírody a protipovodňovú ochranu?

To sa mi zdá pekné aj správne, len či by sa na tom politici dokázali zhodnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja mám totiž niekedy pocit, že pre politikov sú povodne takmer dokonalým biznisom. Je to vlastne ako začarovaný kruh: Voda zaplaví domy, politici nasľubujú peniaze a veľké projekty, potom firma ich sponzora niekde roky stavia megalomanskú stavbu, ktorá však z komplexného hľadiska nič nerieši. A takto doslova ľuďom zaliepajú oči betónom. Ľudia si myslia, že politici niečo pre nich robia a skorumpovaní politici sú radi, že ľudia tomu veria - pritom sú to peniaze daňových poplatníkov, teda aj ich.

V tom máte pravdu, že tieto veci sa vždy riešia, až keď sú akútne. Dôležité je, aby sa spoločnosť a aj politici dopracovali k inému nazeraniu. Bohužiaľ je to v politike zatiaľ menšinový názor. V prvom rade musí rezort životného prostredia viesť človek so srdcom, ktorý by dokázal presvedčíť členov vlády o dôležitosti ochrany prírody, čo sa pretaví aj do rozpočtu rezortu. Keď máte 5 ministrov životného prostredia za jedno volebné obdobie, ktorí dosiahli iba to, že si spravili zo životného prostredia biznis, je to tragédia. Však my to tak aj všetci vnímame, že z ochrany životného prostredia sa stal biznis.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viete, čo je IUCN?

Neviem. Ja sa necítim byť odborníkom na ochranu prírody, ja to vnímam skôr tak ľudsky.

Aký prístup k ochrane prírody má byť v národnom parku?

Rôzne koncepcie nemôžu existovať na jednom mieste. Zrejme musíme oddeliť lesy v národných parkoch od hospodárskych lesov. A niečo medzi tým asi ťažko môže exitovať.
Jeden problém, ktorý v tejto súvislosti vzniká, je problém s vlastníctvom pozemkov, pretože, keď štát chce chrániť, tak musí vlastníkovi - ak tým vlastníkom nie je štát - vykompenzovať ujmu, ktorú on utrpí tým, že tam nehospodári. Možnosti sú rôzne. Podľa môjho názoru, štát by si mal vykúpiť tie pozemky, kde chce mať bezzásasahové zóny, aby bolo z pohľadu obmedzenia vlastníckeho práva všetko vysporiadané.

Keby sme sa na to pozreli bližšie, tak by sme zistili, že nemusí ísť až o také veľké peniaze.

Aj bývalý minister životného prostredia, László Miklós, považoval predpokladané ročné náklady cca 10 milárd v tejto súvislosti za nadsadené, možno by stačila jedna desatina. Ak si dobre pamätám tie čísla, berte to z rezervou.

Je lykožrút súčasťou prírody?

To určite.

A je potom aj súčasťou ochrany prírody?

Je súčasťou systému a my sme sa dohodli, že ten systém budeme chrániť.

Podporujete intervenciu človeka v jadrových zónach národných parkov a prírodných rezerváciách?

Bezzásahové zóny maju zostať bezzásahové. Ale zároveň musím dodať, že som jednoznačne proti tomu, aby sme ľudí z lesov vyháňali. Ohradiť les a nepustiť tam človeka, s tým by som nesúhlasila.

A čo keď sa v prírodnej rezervácii vyskytne takzvaný škodlivý činiteľ, napríklad lykožrút smrekový? Ani to nie je dôvod na zásah?

Nie. Keď raz povieme, že je to bezzásahová zóna, to znamená, že človek tam nemôže vstupovať umelo. Keď sa dohodneme, keď bude spoločenská dohoda, že povedzme 5 percent lesov sa vyčlení tak, aby sa do nich nezasahovalo ani mechanicky, ani chemicky, tak s tým nemám najmenší problém.

Vy, ako politička, prenášate tú spoločenskú dohodu do parlamentu, kde sa schvaľujú zákony.

Ja si myslím, že legislatívne to máme ošetrené už teraz.

Máme síce v zákone napísané, že v piatom stupni ochrany prírody sa nezasahuje, avšak máme v zákone aj pragraf, ktorý umožňuje výnimky z tohto pravidla. Tých výnimiek bolo udelených tisíce a žiadajú si ich aj lesníci na ťažbu dreva v prírodných rezerváciách ako Tichá a Kôprová dolina alebo Zadná Poľana. Kvôli lykožrútom.

Tu Zadnú Poľanu zrušili, nie?

Áno, po proteste vedcov. Ale tam sa ani nemalo uvažovať o udelení výnimky.

Výnimka nielen v ochrane prírody, ale aj napríklad v daňovom systéme celý systém narušuje a vytvára priestor na korumpovanie, vytvára tlak na ďalšie udeľovanie výnimiek. Keď chceme niečo dôsledne dodržiavať, tak by sme nemali umožňovať výnimky. Radšej by som bola za to, nech je to menšia výmera, ale bez výnimiek.

Ak by ste boli v parlamente a otvorí sa zákon o ochrane prírody a krajiny, podporíte zrušenie paragrafu, ktorý umožňuje udeľovanie výnimiek alebo aspoň sprísnenie podmienok ich udeľovania?

V zákone musia byť taxatívne vymedzené podmienky, za akých je možné výnimku udeliť, napríklad ohrozenie života alebo zdravia. Ale lykožrút neohrozuje život, tam by nemalo byť umožnené udeliť výnimku. Aj preto máme lesy rozdelené na hospodárske a iné. Zákonodárca na to myslel. Podľa mňa legislatíva v tomto smere nie je zlá, len človek čo dokáže urobiť s výkladom zákonov, to je už horšie.

V § 19 zákona o ochrane prírody a krajiny je napísané, že ochrana prírody je nadradená nad ostatné činnosti. Je budovanie nových zjazdoviek v súlade s týmto ustanovením zákona?

Keď už tam tá zjazdovka je, tak prosím. Ale keď sa tam kvôli zjazdovke má vyrúbať les a potom tam jazdiť buldozér, tak to už nie.

Takže nechcete nové lyžiarske zjazdovky v Tatrách?

Nie. Nie v národnom parku.

Nemali by byť existujúce zjazdovky vyčlenené z národného parku?

Podľa mňa to je už len formálne doriešenie situácie, pretože tie zjazdovky tam fakticky sú, ľudia tam lyžovať chodia. Čiže keď nechceme, aby faktický stav porušoval zákon, tak ich je potrebné vyňať.

Kto by mal určiť, kde má byť najprísnejšia zóna ochrany prírody v Tatranskom národnom parku? Odborníci alebo politici?

To musí byť v prvom rade o tom diskusia. Na jednej strane odborníci musia presvedčiť, kde ja taká ochrana potrebná, musia mať argumenty, ale zase politici nemôžu mať klapky na očiach a niektoré argumenty ignorovať.

Keď predstavitelia Národného lesníckeho centra povedia, že treba zasahovať v prírodných rezerváciách, ale predstavitelia z piatich iných inštitúcii povedia, že to je nezmysel, tak čo potom? Vy si môžete vybrať prvý názor a tvrdiť, že nerobíte nič iné, len počúvate názor odborníkov.

V prvom rade musí existovať ministerstvo životného prostredia a minister musí byť človek, ktorý si dokáže vybrať kvalitných ľudí, dokáže si vypočuť rôzne názory a na základe tých názorov si vytvoriť obraz. Možno tí prví budú maž lepšie argumenty ako tí piati ostatní. To je teraz len teoretizovanie. Podľa mojej skúsenosti, nedorozumenia vznikajú často najmä preto, že jedna strana nedokáže s druhou efektívne komunikovať.
Čo nám veľmi vadilo v tomto volebnom období bolo, že sa sústavne obchádzal štandardný proces tvorby legislatívy, ktorého súčasťou je diskusia. Napríklad aj keď sa novelizovali zákony o ochrane prírody, posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak prichádzali návrhy rovno do parlamentu a keď niekto prišiel do parlamentného výboru vecne diskutovať, to už bolo neskoro. Ten proces sa už nedal sa zastaviť.
Keď chcete dosiahnuť nejakú vec a máte dobrý úmysel, tak budete diskutovať, kým sporné veci nedoriešite. Napríklad sa traduje o bývalom ministrovi Kaníkovi všeličo, ale keď diskutoval o zákonníku práce, on nakoniec dosiahol súhlas všetkých sociálnych partnerov. A to je pre mňa dobrý minister, ktorý dokáže dovtedy diskutovať o probléme, kým nedosiahne cieľ a kým všetci sú uzrozumení s riešením. Takto by to malo fungovať aj v oblasti ochrany prírody. Politik musí vedieť presvedčiť odborníkov, že napríklad niektoré veci z pohľadu verejných záujmov alebo iných okolností, by mali byť inak formulované, ale vy ma musíte presvdečiť, že napríklad postrek proti lykožrútovi je nezmyselný.

Nebolo by lepšie schváliť zonáciu Tatranského národného parku zákonom?
Jednak preto, aby mala vyššiu právnu silu, ale aj preto, aby diskusia o nej prebehla aj v parlamente medzi zástupcami voličov.

Dokonca si dovolim tvrdiť, že ústavným zákonom, aby vznikla dohoda cez celé politické spektrum.

Ústavný zákon by zase mohla otvoriť len ústavná väčšina, čo nie je také jednoduché, na rozdiel od klasického zákona.

Ústava Slovenskej republiky podľa mňa vytvára priestor na to, aby takáto zásadná vec, ako zanechanie nevydrancovanej prírody budúcim generáciám mohla byť zakotvená aj ústavným zákonom. A nemusí sa ním riešiť len samotná zonácia, ale komplexne základné otázky ochrany prírody vrátane financovania, pretože podľa ústavy máme právo na zdravé životné prostredie deklarované ako jedno zo základných ľudských práv, chránené aj medzinárodnými zmluvami a dohovormi.

Ďakujem za rozhovor.

Rozhovor som skrátil a vybral z neho tie pasáže, ktoré považujem za najdôležitejšie vo vzťahu k ochrane prírody a protipovodňovej prevencie. V prepise rozhoru pani Tkáčová zmenila niekoľko formulácii bez zmeny pôvodného významu. Uvedený prepis rozhovoru bol autorizovaný.

Jarmila Tkáčová má v politickej strane SDKÚ-DS na starosti environmentálnu politiku. V parlamente je dlhšie - pokiaľ viem tak aspoň 8 rokov. Bola členkou Výboru NR SR pre životné prostredia, neskôr zlúčeného s Výborom pre pôdohospodárstvo. Je to vyštudovaná poľnohospodárka. V problematike ochrany prírody nie je úplne doma, ale dokáže o nej diskutovať a počúvať. Príjemným prekvapením sú jej názory na problematiku povodní. Bohužiaľ hlbšie ekologické povedomie tejto pani poslankyne nenašlo odozvu u členov jej strany, ktorý ju zvolili na 33. miesto. Na priame zvolenie do parlamentu by musela jej strana atakovať vo voľbách 20%. Nerozumiem tomu, prečo táto strana nestanoví základné kategórie, resp. spoločenské oblasti, do ktorých by sa jednotliví kandidáti na poslancov pri primárkach triedili. Odstúpenie Pavla Freša (resp. to že ako už zvolený župan vôbec kandidoval do parlamentu a potom odstúpil), ktorý bol hlavný environmentálnym lídrom v strane (a na kandidátke bol na mieste zodpovedajúcom tejto problematike) považujem za hrubú politickú chybu. Jarmila Tkáčová je takto vlastne jeho náhradníčka. Preto tí, čo budete voliť túto politickú stranu krúžkujte č. 33. Napravte chybu.

Obrázok blogu

Toto bol posledný rozhovor s tými z enviroposlancov, s ktorými som sa stretol a ktorých strany majú reálnu šancu prekročiť 5% hranicu a byť v parlamente. Tí, ktorí ste nepostrehli, tak v priebehu posledného týždňa som zverejnil rozhovory ešte s ďalšími dvoma kandidátmi na poslanca, ktorí majú vo svojej strane na zodpovednosť ochranu životného prostredia. Linky sú nižšie.

Choďte voliť!

Róbert Oružinský

Róbert Oružinský

Bloger 
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu