Je to jeden z mála panenských kútov tejto krajiny, ktorý vám môže doslova učarovať. Niekomu sa možno nebude páčiť pár pováľaných stromov, ale pre tých vnímavejších to môže byť šok - šok z prírody - skutočnej, divokej prírody.
Keď som posledný augustový víkend roku 2006 stál na Krížnej a hľadel do Kôprovej doliny, zahalenej jemným oparom, odrazu som bol v dobe kamennej. Svet v ktorom denno-denne žijeme, odrazu neexistoval. Náš uponáhľaný svet, ktorý nás drží v pasci, z ktorej sa nevládzeme vyškriabať. Avšak existuje aj iný svet - svet, na ktorý sme už takmer zabudli.
Tichá a Kôprová dolina je miesto, ktoré nám pripomína niečo, čo je veľmi dôležité. Pripomína nám, odkiaľ človek pochádza. Pre niekoho je príroda dielom Božím, pre niekoho dielom evolúcie, niekto sa tým vôbec nezaoberá. Nevieme, koho je dielom. Len tomu môžeme veriť.
Čo však vieme je, že Tichá a Kôprová dolina nie je dielom človeka. Les, ktorý tam rastie nerastie kvôli tomu, že mu to prikázal človek. Lykožrút, ktorý žerie lyko smrekov ho neprestane žrať iba preto, že si to niekto z nás želá. A medvede? Tie si tu žijú svoj vlastný, krásny život - pokiaľ im ich právo na život neukradneme.
To, čo je v srdci Tatier, má hodnotu, ktorá sa nedá vyjadriť číslami. Tak ako sa nedá vyjadriť číslom hodnota Notre Dame v Paríži, tak ako sa nedá číslom vyjadriť hodnota človeka. Ťažko sa vysvetľuje takáto hodnota ľuďom, ktorý podľahli mámeniu čísel na svojom bankovom konte. Ale netreba to vzdávať. Tichá a Kôprová dolina je miesto, ktoré nám v tom dokáže pomáhať.
A našou povinnosťou je pomáhať si navzájom. Aj preto nepoľavím v obrane Tatier. Kúska našej krajiny, ktorú nám okolité národy závidia - a možno nechápu, čo to v Tatrách dopúšťame. Je to otázka cti.
Hodnota Tatier nie je v hoteloch a zjazdovkách. Hodnota Tatier je skrytá v pocite, ktorý cítite, keď tam z času na čas zablúdite. Je to niečo, čo sa ťažko vysvetľuje slovami, tak ako sa ťažko vysvetľuje slovami, prečo máte rád svoje deti.
Ale existujú aj fakty, ktoré hovoria jasnou rečou - rečou, ktorej by mal človek rozumný (Homo sapiens) rozumieť. Slova sú symboly, ktorými sa snažíme navzájom dorozumieť. Tatry sú symbol, ktorý by nás mál spájať.
Nadávanie na vládu po krčmách, či bedákanie po internetových fórach Tatrám (ani vôbec nikomu) nepomôže. Je to mlátenie prázdnej slamy. Skutočná sila je skrytá v skutkoch, akokoľvek malých alebo na prvý pohľad bezvýznamných. A základným skutkom je úprimné a slobodné slovo. Slovo, ktorým verejne, bez strachu povieme názor na niečo na čom nám záleží. Slovo, ktorým nechceme urážať, nechceme sa povyšovať, ale chceme iba pomôcť. Ak ani to nedokážeme, tak ...
Dal som pár takýchto slov na papier a poslal „kompetentným". Môžete sa ku mne pripojiť - návod je nižšie. Ďakujem.
