Len cez to, čo je v nás prirodzené, môžeme pochopiť zmysel nášho bytia, zmysel života v nás aj mimo nás. Hľadať takmer nekonečné množstvo jemných prepojení s okolitým svetom. Svetom, od ktorého sme všetci bytostne závislí.
Tento svet je svetom protipólov, protikladov, rozporov a paradoxov, ale aj svetom súladu, harmónie a spolupráce. Je svetom dobra i zla, zrodenia i smrti, lásky i nenávisti, rozumu a srdca. Nie je možné, aby život žil len s jednou extrémnou kvalitou. Buď by zhorel, alebo zamrzol.
Základnou podmienkou dlhodobej existencie života je rovnováha. Rovnováha protipólov, protikladov, rozporov a paradoxov - teda súlad, harmónia a spolupráca. Život je hľadaním rovnováhy.
Strata rovnováhy znamená pád. Pád môže pre jedinca, ale i pre spoločenstvo znamenať koniec. Koniec ich života. Našťastie život je sila, ktorá sa tak ľahko nenechá uhasiť.
Všetko, čo sa narodí, musí aj umrieť. Platí to rovnako pre všetky hierarchické úrovne organizmov - pre jedinca človeka, pre ľudskú spoločnosť, pre biosféru, pre Zem, Slnečnú sústavu, aj pre celý Vesmír. Dokonca aj pre lykožrúta.
Všetko živé má svoj obmedzený čas fyzickej existencie. Dĺžka existencie organizmu je priamo závislá od zdrojov, z ktorých organizmus čerpá energiu pre svoj život. To platí aj pre ľudskú spoločnosť.
Čím rýchlejšie skonzumujeme zdroje, od ktorých závisí naše prežitie, tým menej našich generácií bude zaznamenaných v sedimentoch tejto planéty.
Naša civilizácia spotrebúva čoraz väčšie množstvo zdrojov tejto planéty. Je ťažké si pripustiť, že naša žravosť zbytočne skracuje vek ľudí na tejto Zemi. Mohlo by tu žiť o niekoľko stovák až tisícok generácií našich potomkov viac a hodnotnejšie, keby sme dokázali žiť v mieri a spolupráci s touto Zemou, v mieri a spolupráci s prírodou, prirodzenosťou v nás.
Venované bývalým kolegom – pracovníkom odboruochrany prírody Ministerstva životného prostredia SR a všetkýmbývalým i súčasným statočným ochranárom zo Štátnej ochrany prírody.
