Ľudia a stromy

Autor: Róbert Oružinský | 23.4.2008 o 20:41 | Karma článku: 9,26 | Prečítané:  3543x

Je jar. Všetko sa prebúdza k životu. Spiace stromy sa po miernej zime prebúdzajú o čosi skôr.

Ľudia však akoby prebúdzajúcim sa stromom vyhlásili vojnu. Vojnu stromom...

Bratislava, marec 2008

ba-petrzalka.jpg

(Zdroj: Blog Juraja Smatanu)

V marci vraj padlo v Bratislave takmer tisíc (!) stromov.


Trenčín, marec 2008

tn.jpg

(Zdroj: Archív OZ Pre Prírodu)


Vráble, apríl 2008

vrable.jpg

(Zdroj: Internet)


Zvolen, apríl 2008

zvolen.jpg

(Zdroj: Pravda)


Spišská Nová Ves, apríl 2008

spiska-nova-ves.jpg

(Zdroj: Blog Milana Barloga)

...



Pohľad späť: Považská Bystrica, december 2004

V decembri 2004 v centre Považskej Bystrice došlo k veľmi necitlivému a neodbornému zásahu do korún 23 stromov. Bola sobota a zhodou okolností som išiel okolo a mal so sebou fotoaparát. Počínanie niekoľkých chlapíkov s motorovými pílami som zdokumentoval.

pb-park.jpg

O niekoľko dní som napísal podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktorá je kompetentná prešetrovať podozrenia z porušení zákona o ochrane prírody a príslušných vykonávacích vyhlášok. Súčasťou podnetu bola aj bohatá fotodokumentáciu zásahu a tiež posudok renomovaného arboristu. Podnet som - pod hlavičkou miestnej mimovládnej organizácie (Klub Strážov) - zaslal na príslušný žilinský inšpektorát a očakával, čo sa bude diať.

Po vyše polroku prišla odpoveď. Hoci inšpekcia uznala, že náš podnet bol „obsiahly a dôsledne vypracovaný", jej záverečné stanovisko znelo: Zákon nebol porušený.

Slovenská inšpekcia životného prostredia v odpovedi na náš podnet uviedla aj tieto tvrdenia:
„Na orezávanie drevín sa nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, čiže nedajú sa určiť bližšie podmienky ako má byť orezávanie realizované, vo vyhláške taktiež nie sú definované druhy rezov prípadne aký má byť spôsob rezu, atď."
„Pri vydávaní súhlasu na výrub dreviny orgán ochrany prírody a krajiny prihliada na to, aby sa výrub dreviny uskutočnil najmä v období vegetačného pokoja a teda i orezávanie drevín."
„Inšpekcia sa musí v každom prípade držať v medziach platných právnych noriem a hranica medzi ošetrením, cieleným orezaním z rôznych dôvodov a poškodením nie je v súčasnej legislatíve presne definovaná."

Inšpekcia týmto tvrdeniami vlastne dosť jasne naznačila, že vtedy existujúca legislatíva o ošetrovaní stromov bola gumová a správca zelene mohol orezávať stromy úplne svojvoľne bez toho, aby mu hrozil akýkoľvek postih za poškodenie drevín. Žilinská inšpekcia dokonca priznala, že v iných prípadoch došlo ešte k radikálnejšiemu orezu, pričom jej nezostávalo nič iné, než konštatovať, že právne predpisy porušené neboli. Čo na tom, že stromy trpeli ... a zbytočne.

Okrem toho sa výrazne znižovala ich životaschopnosť a tiež prevádzková bezpečnosť, nakoľko po radikálnych rezoch využívajú situáciu rôzne patogénny (napr. huby), ktoré skrz veľké rany oslabené dreviny rýchlo osídľujú. Do takýchto rán ľahko zateká voda a následne dochádza k rýchlemu odhnívaniu dreva tvoriaceho kostru stromov. Takto dochádza k podstatne rýchlejšiemu vytváraniu vnútorných dutín v stromoch čím sa zvyšuje riziko odlomenia a pádov konárov alebo aj celých stromov.

Zhruba o rok na to sa na webovej stránke Ministerstva životného prostredia (MŽP) objavil odkaz, že vyhláška, ktorá ustanovuje povinnosti pri ošetrovaní a udržiavaní drevín, je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania sa okrem ostatných rezortov (ministerstiev) a vybraných štátnych inštitúcií, môžu zúčastniť aj občania. Musia však zozbierať aspoň 500 podpisov pod svoje konkrétne pripomienky a následne ich v stanovenom termíne zaslať príslušnému ministerstvu, v tomto prípade MŽP.

V tejto súvislosti sa odpoveď inšpekcie veľmi zišla. Vzhľadom k tomu, že v nej priznala, že legislatíva je značne nedokonalá, mali sme v rukách pomerne silný tromf. Chýbalo už iba 500 podpisov pod hromadnú pripomienku k novele práve tej vyhlášky, ktorá svojvoľné a neodborné orezávanie stromov umožňovala.

Podporu občanov sme získali a ministerskí úradníci nakoniec uznali naše argumenty a do novely vykonávacej vyhlášky sa podarilo vložiť aj tieto ustanovenia:
„Rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm sa vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra, najmä v jeho prvej polovici, s výnimkou obdobia tvorby nových listov. V inom ako vegetačnom období možno taký rez vykonávať len v prípadoch rezov produkčných ovocných drevín alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia lebo života človeka, alebo značnej škody na majetku."
„Ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov."
Do vyhlášky (492/2006) sa vložil aj odkaz na normu STN 83 7010, ktorá pojednáva o správnom ošetrovaní, udržiavaní a ochrane stromovej vegetácie.


Prečo tu toto všetko píšem?

Aj preto, aby som všetkým tým, ktorí to dočítali až sem ukázal, že v aspoň trochu fungujúcej demokratickej občianskej spoločnosti je možné, aby ľudia, ktorým záleží na ich okolí, niečo zmenili. Netreba sa však vzdávať pri prvom odmietavom postoji nejakej štátnej inštitúcie. Demokraciu budujú ľudia - zdola. Pokiaľ úradníci tento tlak necítia, demokracia slabne.

V poslednom období došlo v rámci Slovenska k mnohým veľkým výrubom stromov, často stromov starších ako najstarší obyvateľ tejto krajiny. Hoci sa podarilo drastické orezávanie stromov legislatívne podchytiť, výrub stromu - ako konečné riešenie - je dnes veľmi jednoduché. Stačí k tomu servilný úradník obecného úradu, ktorému nedočkavý budovateľ svetlých zajtrajškov sľúbi niečo "do kešene".

Od decembra minulého roku sa - „vďaka" poslaneckej novele zákona o ochrane prírody a krajiny - výruby stromov výrazne uľahčili. Uľahčili sa najmä preto, lebo zainteresovaná verejnosť bola z úradných konaní povoľujúcich výruby vylúčená. Dnes už ľudia nemôžu takmer nijako úradne ovplyvniť, či sa ich obľúbené stromy vyrúbu alebo budú naďalej skrášľovať ponuré panelákové sídliská. Dnes vyhrávajú stavebníci, betonári, úradníci, mamonári, dnes vyhráva korupcia. Vyhrávajú aj preto, lebo to zabezpečili predovšetkým títo poslanci Národnej rady: J. Slabý (SNS), M. Záhumenský (Smer-SD), Z. Kramplová (HZDS-ĽS) a M. Košútová (Smer-SD).

Len poslanci parlamentu môžu zakotviť povinnosť miest a obcí vyhlásiť časť obecnej zelene za chránenú. Len poslanci môžu opäť prinávratiť účastníctvo občianskych združení do zákona o ochrane prírody a krajiny. A je na nás občanoch, aby sme im - poslancom-zákonodarcom - dali patrične najavo, že si to želáme. Pretože chceme mať v našich mestách a obciach dostatok zelene a nielen asfaltové plochy a hypermarketové krabice, a tiež sa chceme spolupodieľať na rozhodovaní, ako bude vyzerať naše životné prostredie, ako bude vyzerať naša budúcnosť. Či bude zelenšia alebo šedá.

Ak si myslíte, že ľudia potrebujú pre svoj život v mestách a obciach kvalitnú verejnú zeleň, nielen smiešnu mobilnú zeleň ale aj veľké stromy, ak si myslíte, že ľudia by mali mať právo spolurozhodovať o svojom okolí - a to nielen tým, že raz za 4 roky vhodia lístok do volebnej urny - podporte petíciu „Stromy, o ktoré sa nemusíme báť".

Donúťme politikov uzavrieť so stromami aspoň prímerie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Píše Juraj Buzalka

S tyčinkou v nose tvoríme históriu

Politické spoločenstvo sa deje prostredníctvom rituálov.


Už ste čítali?