Teraz je to oheň.
Oheň tu vždy bol a bude. Je všadeprítomný. Je súčasťou každej živej duše. Je súčasťou života. No niekde ho kvôli niekomu bude viac než je pre život prospešné.
Bežné demokratické mechanizmy zlyhávajú. Diskusia, argumenty vedcov (neviem načo ich platíme aj zo štátneho rozpočtu, pozn.) sú zbytočnosťou. Podľa niekoho sme totiž vo vojnovom stave. Nepriateľom je sám oheň.
Niekto hovorí, že robí len preventívne opatrenia. Čo však znamená slovo preventívny?
Znamená „slúžiaci na prevenciu". Prevencia je zabránenie, zamedzenie, predídenie, vyhnutie (sa), zabránenie niečomu. V tomto prípade - vzniku a šíreniu ohňa.
Aj malé dieťa vie, čo je horľavejšie: Zelená tráva alebo seno? Zelený les alebo suchá tenká drevená drť, haluzina, presušené lístie a ihličie rozprestierajúce sa po hektároch obnaženej pôdy?
Začne horieť skôr vyťažená plocha pod pražiacim slnkom - pokrytá vysokohorľavým materiálom, po ktorej sa pohybuju mechanizmy poháňané spaľovacími motormi a lesní robotníci fajčiaci cigarety alebo prirodzený les - stojace, vyvrátené a polámané stromy, mladé stromčeky jarabín a množstvo iných drevín vytvárajúcich príjemný tieň a chrániacie samých seba pred vysušením a vyprahnutím?
V prvom rade je potrebné zabrániť vzniku a šíreniu požiaru. Ten však po ťažbe dreva, najmä na holoruboch a vyťažených kalamitiskách vzniká omnoho jednoduchšie a častejšie, a tiež sa omnoho jednoduchšie a rýchlejšie šíri.
Toto však niekomu vôbec nevadí. Pretože jemu ide predovšetkým o to, aby sa rúbalo, ťažilo, horelo, hasilo ...
Aby sa míňali verejné peniažky na nezmyselnosti. Naše peniažky na našej pôde.
Na tento účel niekto vymyslel zaujímavú fintu: Rúbe kilometre krásnych lesov, buldozérom obnažuje milióny rokov vytváranú pôdu, dokonca odstraňuje materskú horninu - podložie. Toto niekto nazýva budovaním „protipožiarnych pásov". Pôvodne to nazýval lesnými cestami, ale keďže sa ľuďom nepáčilo, že sa kvôli ťažbe dreva sprístupňujú aj posledné panenské kúty slovenskej prírody, tak vymyslel fintu s „protipožiarnymi pásmi". Pre niekoho je totiž dôležité sprístupniť všetky slovenské lesy pre ťažkú techniku a nie prevencia pred požiarmi. Pre niekoho je dôležitý prístup kvôli bezbrehej ťažbe dreva.
Keby sa niekto staral iba o hospodárske lesy, tak by sa možno dalo povedať, že sa stará o to, čo mu prináleží. Niekto však chce rozporcovať najkrajšie kúty slovenskej prírody (prírodné rezervácie a národné parky) skrz-naskrz „požiarnymi pásmi". Áno „požiarnymi", pretože slovenské lesy tieto pásy pred požiarmi neochránia. Práve naopak: sprístupnením a ťažbou dreva riziko požiarovosti výrazne stúpne. Hovoria o tom jasnou rečou aj dostupné štatistiky.
Absolútnou zvrhlosťou však je to, že niekto tieto požiare naozaj očakáva a doslova chce.
A pod rúškom šírenia strachu a paniky si háji svoj súkromný biznis. Polovica slovenských lesov však niekomu nepatrí. Boli mu zverené do správy a má sa o ne starať tak, aby aj naše deti videli také lesy, aké máme možnosť vidieť my. Keď mohli byť doteraz pekné, môžu byť aj naďalej.
Alebo chceme dopadnúť ako v Anglicku, Škótsku alebo Írsku, kde takmer všetky lesy zmizli tiež kvôli mamonárstvu podporovaného falošnou propagandou založenej na šírení strachu a paniky?
