reklama

Ako v „kalamitisku“ ľudské práva na bendžo dostali

V decembri roku 2006 ministri životného prostredia a pôdohospodárstva spoločne podpísali oficiálne stanovisko, v ktorom sa za Slovenskú republiku - ako dvaja veľmi zodpovední verejní činitelia - úplne jasne a jednoznačne - čierne na bielom - zaviazali, že časť územia Tatranského národného parku (TANAP) zasiahnutého veternou kalamitou zostane na prirodzenú autoreguláciu, t.j. bez úmyselného hospodárskeho zásahu človeka. Kľúčovým územím pre režim bezzásahovosti boli práve dve Národné prírodné rezervácie v srdci TANAPu - Tichá dolina a Kôprová dolina. Toto vzácne územie je chránené aj európskou legislatívou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (91)
Obrázok blogu

Podpisy ministrov pod stanoviskom SR zaslanom EK

Už v januári 2007 páni Schwarz a Mika, dvaja lesní inžinieri (pomerne krátko) pracujúci v službách Štátnej ochrany prírody, v úzkej spolupráci s Národným lesníckym centrom vypracovali „štúdiu", ktorá veci účelovo postavila úplne na hlavu. Takýto, doslova vedecký blud, sa predmetným pánom podarilo spáchať iba vďaka tomu, že proces tvorby tejto „štúdie" bol nevedecký, netransparentný a nedemokratický.
V zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA), ale i v zmysle zdravého rozumu, mala byť v rámci procesu tvorby takéhoto európsky významného dokumentu zapojená širšia vedecká obec a aj verejnosť (a nie len zopár určených lesných inžinierov).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vo februári 2007 „zreorganizovali" Štátnu ochrany prírody SR - kľúčovú organizáciu ochrany prírody a krajiny, spoluzodpovednú aj za kvalitu chránených území.
Pri tejto príležitosti Ján Mizerák (generál Štátnej ochrany prírody) zbavil funkcií všetkých riaditeľov správ národných parkov a chránených krajinných oblastí.

Zhruba o mesiac sa konalo výberové konanie na riaditeľov všetkých nových regionálnych správ (reorganizáciou novozavedený, vyšší stupeň riadenia ako doterajšia správa - príspevok tejto garnitúry k byrokracii a centralizácii štátu, pozn.). Pravidlá výberového konania boli nastavené tak, aby v kľúčových národných parkoch (samozrejme aj v TANAPe) prešli adepti s dobrým kádrovým profilom. Tak sa stal riaditeľom správy TANAPu aj pán Pavol Majko, človek obchodujúci s drevom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O mesiac na to, 11. apríla 2007, bez príslušných povolení úradov životného prostredia (na čo boli ministerstvom vopred upozornení), vpustili Štátne lesy TANAPu (organizácia ťažiaca drevo v národnom parku, spadá pod rezort pôdohospodárstva, pozn.) do Tichej a Kôprovej doliny ťažobné mechanizmy oháňajúc svoje právo ťažiť aj vyššie spomínanou „štúdiou".

Zainteresovaná verejnosť zareagovala na tento akt prznenia najkrajšieho kúta tatranskej prírody, ale i akt prznenia právneho demokratického štátu, radikálne.

Desaťdňovú blokádu občianskych a ekologických aktivistov rozohnali až obušky policajtov, ktoré tam nepriamo poslal zasiahnuť pán Stanislav Klaučo (generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody na Ministerstve životného prostredia) - a to - konkrétne - svojim vlastným stanoviskom všemožne obhajujúcim zákonnosť prebiehajúcej ťažby dreva v dvoch prírodných rezerváciach TANAPu. Jeho osobné stanovisko nekonzultoval so žiadným podriadeným (!) a nie je známe, že by toto stanovisko konzultoval s kýmkoľvek. Rozporuplné stanovisko však nápadne pripomína štylistiku niektorých doterajších dokumentov Štátnych lesov TANAPu.
Pri zásahu proti aktivistom, brániacim ťažobným mechanizmom v „čistení" prírodných rezervácií, policajti úmyselne vážne poškodili kolenný kĺb jednému z prítomných prírodovedcov (trvalé následky).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

26. apríla 2007 Slovenská inšpekcia životného prostredia (Inšpektorát Košice) zastavila ťažbu v Tichej a Kôprovej doline.

Začiatkom mája niekoľko pracovníkov, ktorí nedokázali asistovať pri znevažovaní odbornosti a prehlbovaní krízy v Štátnej ochrany prírody, iniciovalo Výzvu pre ministra životného prostredia, aby vyvodil dôsledky voči vedeniu Štátnej ochrany prírody, ktoré zapríčinilo tento kritický stav, a ktoré presadzuje negatívne trendy v ochrane prírody. Výzvu podporila takmer polovica zamestnancov Štátnej ochrany prírody (čo bol na Slovensku od roku 1989 azda najvýraznejší odpor štátnych zamestancov z morálnych dôvodov).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O niekoľko týždňov Štátne lesy TANAPu zverejnili na svojej webovej stránke zoznam údajných blokádnikov spolu so sumami, ktoré im majú uhradiť ako kompenzáciu za prestoje ťažobných mechanizmov. Odkiaľ získali Štátne lesy TANAPu citlivé osobné údaje o aktivistoch, a hlavne, ako dospeli k záverečným sumám per osoba, je dodnes nezodpovedanou otázkou.

Koncom leta 2007 boli prepustení lídri májového odporu proti vedeniu Štátnej ochrany prírody. Náhle prepustenie dodnes smrdí aktom pomsty. Oficiálne dôvody prepustenia dlhoročných kvalitných odborníkov sú totiž viac než pochybné (prepustený bol napr. jediný skúsený botanik zo správy TANAPu a pod.).

O pár mesiacov bola prepustená aj jedna inšpektorka košického inšpektorátu Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Bola to práve tá inšpektorka, ktorá zastavila ťažbu v Tichej a Kôprovej doline.

...

Všetko, čo som tu popísal, umožnila - samozrejme za aktívneho príspenia mnohých servilných štátnych zamestnancov - práve oná inkriminovaná „štúdia" z dielničky Štátnej ochrany prírody a Národného lesníckeho centra. Na základe tohto dokumentu sa prírodná divočina na istý čas stala divočinou sociálnou. Na základe neho si všemocní páni (hoc nakoniec s odretými ušami) dovolili arogantne prekľučkovať pomedzi zákony tohto štátu a s Ústavou tejto republiky si - s prepáčením - utreli zadok.

Pôvodné stanovisko ministrov zaslané Európskej komisii, obsahujúce aj záväzok Slovenskej republiky neťažiť v Tichej a Kôprovej doline, bolo uvedenými udalosťami úplne ... popreté.

K platnosti tohto stanoviska ministrov sa námestník generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody, pán Ľuboslav Mika (za odmenu povýšený spoluautor „štúdie"), vyjadril v rádiu Lumen pred necelými dvoma mesiacmi nasledovne:

„V tom stanovisku (...) nikde nebolo napísané, že toto stanovisko má životnosť a platnosť 15 rokov, 20 rokov alebo hodinu."

((audio))

Nepríde vám totovšetko minimálne absurdné?

A prečo niektorým ľuďom až tak veľmi záleží, aby sa v národných parkoch vo veľkom ťažilo drevo?

Róbert Oružinský

Róbert Oružinský

Bloger 
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu