Posledná bitka o slovenskú prírodu začala...

Autor: Róbert Oružinský | 31.8.2012 o 15:20 | (upravené 31.8.2012 o 20:43) Karma článku: 20,58 | Prečítané:  6712x

Absurdnosť trestného oznámenia na dvoch ex-ministrov životného prostredia kvôli ich údajnej nečinnosti v kauze ťažby dreva v Tatranskom národnom parku by mohla byť úsmevná, keby sa za tým neskrývalo niečo vážnejšie.

Trestne stíhanie bývalých ministrov vraj začalo na základe záväzného pokynu Generálnej prokuratúry SR, ktorej vtedajší šéf a jej súčasný vplyvný prokurátor už pred viac ako dvoma rokmi svojím typickým spôsobom odporučil ochranárom na lykožrúta mucholapky, čím jednoznačne naznačil nielen názor generálnej prokuratúry na ochranu prírody, ale aj jej zámery.

Historický omyl

Jej postup v súvislosti s kauzou Tichá a Kôprová dolina je jedným z kľúčových čriepkov mozaiky, ktorý podľa mňa potvrdzuje slová advokáta Hedvigy Malinovej, že súčasné zloženie generálnej prokuratúry je historický omyl. Omyl, za ktorý môžeme draho zaplatiť - a to nie peniazmi, ale niečím omnoho cennejším.

V súvislosti s jej konaním naozaj nemožno vylúčiť akúkoľvek pochybnosť, že prokurátori, ktorí sa v tejto inštitúcii priam našli, konajú účelovo, na politickú objednávku, čo je v právnom štáte neprípustné. Napísal som to skoro ako vybitý právnik, ale dúfam, že rozumiete...

A to som sa dostal k ďalšej dôležitej veci, ktorá podľa mňa priamo súvisí s trestným oznámením na ex-ministrov.

Súd: Zákony, nie sú v rozpore

V júli tohto roka nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline v kauze zákazu ťažby na Smrekovici v Národnom parku Veľká Fatra. Tento rozsudok je kľúčový preto, že je to prvý rozsudok, v ktorom slovenský súd rozhodol, že zákon o ochrane prírody a krajiny je osobitný zákon (lex specialis), a preto má prednosť pred zákonom o lesoch, ktorý je všeobecný zákon (lex generalis). Podobne rozhodol aj český súd v decembri 2011 v súvislosti s ťažbou na Šumave, ale aj Bavorský ústavný súdny dvor, keď v roku 2009 rozhodol o žalobe odporcov národného parku na bavorskej strane Šumavy (NP Bavorský les) tak, že vytvorenie územia národného parku, v ktorom človek prestane zasahovať do prirodzených procesov, je v súlade s ústavou tejto spolkovej krajiny. To bolo v časoch, keď nám pán Trnka na lykožrúta v Tatrách odporúčal mucholapky...

Rozhodnutie žilinského krajského súdu nie je teda z právneho hľadiska až takým výnimočným. Ja osobne som bol o tom, že zákon o lesoch nie je v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny presvedčený už dlho; aj preto som ako zamestnanec rezortu životného prostredia na mnohých rokovaniach, kde sa najmä štátni lesníci sťažovali, že obmedzeniami zo zákona o ochrane prírody ich nútime porušovať zákon o lesoch, hovoril, že dodržiavaním zákona o ochrane prírody neporušujú zákon o lesoch. Problém v prístupe lesníkov však nebol v tom, že by nedokázali túto logiku pochopiť, ale nechceli, pretože im to narúšalo ich zažitú predstavu o lesnom zákone ako základnom, či dokonca jedinom zákone, ktorý musia (chcú) rešpektovať. Narúšalo im to ich predstavu o tom, že oni jediní sú pánmi lesa.

Čo teraz?

Odpoveď na seba dlho nenechala čakať.

Zrazu sa ide diskutovať

Tento týždeň ministerstvo životného prostredia zverejnilo tlačovú správu o tom, že sa uskutočnilo prvé rokovanie medzirezortnej skupiny, ktoré bude hľadať riešenia v oblasti zosúladenia kompetencií v chránených územiach. O dôležitosti tejto komisie svedči aj to, že sa jej rokovania zúčastnili ministri životného prostredia a pôdohospodárstva.

Aké sú výstupy z prvého rokovania tejto úzkej komisie?

Pri správe lesa na chránených územiach nesmie prevážiť lesnícky, ani ochranársky prístup. Zhodli sa na tom predstavitelia oboch rezortov. Zároveň súhlasili, že treba nájsť zhodu na úprave niektorých zákonov, ktorých ustanovenia sú v konflikte a vyvolávajú nedorozumenia a rôzny výklad. Príkladom sú zákon o ochrane prírody a zákon o lesoch. Základom je však dobrá vzájomná komunikácia pri riešení problémov v praxi priamo na chránených územiach. „Je tu dobrá vôľa, aby sa veci úspešne pohli dopredu, ale musíme si lepšie rozumieť," - zdôraznil minister životného prostredia Peter Žiga.

Rezort životného prostredia v tejto súvislosti pripravuje nový zákon o ochrane prírody. Ten má komplexne prehodnotiť sústavu chránených území pri zohľadnení ich prírodných hodnôt.

Toľko zo spomínanej tlačovej správy.

Myslím, že tomu, kto vie trochu čítať s porozumením, by mali v hlave zasvietiť minimálne oranžové kontrolky. Aký prístup ma v chránených územiach prevážiť, ak nie ochranársky, či dokonca ani lesnícky? Aké rozpory zákonov, keď súd pred vyše mesiacom rozhodol, že nie sú? Prečo sa v súvislosti s údajnými rozpormi zákonov spomína práve príprava nového zákona o ochrane prírody?

Je podľa mňa viac než jasné, čo sa tu chystá. Aj napriek tomu, že po toľkých horlivých novelách zákona o ochrane prírody z dielne poslancov za Smer v predminulom volebnom období, s cieľom jeho úplného znefunkčnenia, v ňom zostalo čosi, čo umožnilo úradom a následne súdu vyložiť a účinne aplikovať tento zákon v prospech ochrany prírody a v súlade so zdravým rozumom.

Úrady a súdy zákon o ochrane prírody a krajiny začali rešpektovať. Houston hlási problém.

Skutočné zámery mocných

Zdá sa, že v drevársko-poľovníckych kruhoch nastal skupinový šok. Jednou z odpovedí na tento šok je podľa mňa aj trestné oznámenie z dielne generálnej prokuratúry. Akcia - reakcia. Akokoľvek sa zdá toto trestné oznámenie absurdné, len naznačuje v akom mentálnom rozpoložení sa drevársko-poľovnícke kruhy nachádzajú. Strácajú pôdu pod nohami, a to sa predsa nemôže stať!

Myslím si, že trestné oznámenie na ex-ministrov je len úvodný rituálny tanec, ktorý má otvoriť následné divadlo. Inak povedané - vytvoriť dymovú clonu pre onú medzirezortnú „komisiu". Treba vzbudiť dojem, že ten zlý zlý zákon o ochrane prírody spôsobuje okrem iného aj šikanovanie ex-ministrov. Neslýchané! Taký prísny zákon o ochrane prírody máme!

Zároveň treba vytvoriť alibi na definitívne spálenie zákona o ochrane prírody na hranici technokratickej inkvizície, a to vzkriesením antagonizmu zákona o ochrane prírody a zákona o lesoch - a to aj napriek rozsudku súdu, že antagonizmus de iure neexistuje. To je politická úloha onej „komisie".

My, čo v tejto „branži" pôsobíme už nejaký ten rôčik sa však nedáme len tak ľahko obalamutiť manipuláciami štátnych orgánov, akokoľvek budú sofistikované, či až agresívne. Pretože ako „vtáka poznáš po perí", tak skutočné zámery a ciele štátnych orgánov poznáš aj podľa ich personálneho obsadenia.

Slovensko je malé. Aj preto si ho musíme chrániť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?