Zúfalá predvolebná agitácia v štýle „lebo Fico“

Autor: Róbert Oružinský | 6.3.2012 o 13:13 | (upravené 1.10.2013 o 10:49) Karma článku: 9,94 | Prečítané:  1772x

K tejto úvahe ma inšpirovala aj aktuálna politická reklama strany SDKÚ-DS - zrejme ste si všimli bilbordy alebo internetovú reklamu s vyobrazením dvoch farebných drôtikov a klieštikmi chystajúcimi sa prestrihnúť červený drôtik so sugestívnou otázkou: Červený alebo modrý? Pod ňou je menším napísané: Vy rozhodnete 10. marca. Čiže v najbližších voľbách, v ktorých tejto politickej strane hrozí fatálny výprask v podobe menej ako 5% hlasov voličov potrebných na opätovné prekročenie brán parlamentu. Čerešničkou na kysnúcej torte je videoreklama pána Galbavého kolujúca po internete, ktorú tu nebudem linkovať; kto chce ľahko si ju nájde aj sám.

Loď sa potápa a preto pre záchranu (politických) životov treba aktivovať krízové opatrenia. Či ľudovo povedané: Topiaci sa aj slamky chytá.

Nie, nechcem byť vôbec škodoradostný, len dúfam, že v SDKÚ prežívajú dostatočnú katarziu, dostatočné vytriezvenie z moci, aby si uvedomili niektoré zásadné nedostatky slovenského volebného systému, ktorý - okrem iných - nastavovali aj oni sami.

Teraz sú nútení, takpovediac v návale pudu politickej sebazáchovy, vyťahovať tromfy, esá a žolíky na poslednú chvíľu. Akoby za nimi nebolo dostatok poctivej práce v prospech občanov...

Na čo chcem poukázať, je najmä to, že kým strany s veľkými preferenciami si môžu dovoliť úplne umiernenú kampaň, strany potácajúce sa okolo 5-percentných preferencií musia siahať aj k ťažkým kalibrom. Nové politické strany, ale i niektoré staré strany (nielen SDKÚ, ale napr. i SNS), sú donútené viesť omnoho agresívnejšiu, bulvárnejšiu, plytkejšiu predvolebnú kampaň ako tí, čo majú 5% v suchu (napr. Smer-SD, či KDH). Taká kampaň deformuje nové strany hneď pri svojom politickom zrode.

Čo ich núti k takejto kampani?

Je to v prvom rade 5% kvórum.

V zmysle Ellsbergovho paradoxu väčšina ľudí naozaj volí na istotu. Niet sa potom diviť, že 5-percentná hranica zvoliteľnosti sa stáva priam magickou hranicou, hranicou o bytí a nebytí politických strán, ale nielen to. Je to aj hranica, pod ktorú prepadávajú všetky hlasy, respektíve - aby som bol úplne presný - v zmysle volebného zákona sa na ne neprihliada. Volebný zákon nerozlišuje medzi platným odovzdaným hlasom voliča a nevoličom. A to je - podľa mňa - pošliapanie volebného práva občanov veľkou partokratickou bagandžou. Naozaj nechápem, ako možno hodiť do koša desaťtisíce platných volebných lístkov. Pre mnohých voličov je ich voľba naozaj - doslova a do písmena - vhadzovaním volebného lístka do urny (s popolom).

5-percentná hranica deformuje politické prostredie na Slovensku. Okrem často stupídnej reklamy nových strán v snahe čo najviac upútať pozornosť, sa mnohí čudujú, odkiaľ na takú masívnu reklamu berú peniaze. To sú naozaj takí ľudomilovia, že investujú milióny korún do kampane úplne nezištne?

5-percentná hranica je vodou na mlyn partokracii a mediokracii. Veľké strany si mädlia ruky, mediálny a reklamný trh prežiera pochybné peniaze.

Existuje dosť rozšírený názor, že spoločnosť treba chrániť pred „háveďou" z malých podpäťpercentných strán. A pred „háveďou" z veľkých strán spoločnosť chrániť netreba?

Spis Gorila v plnej nahote ukázal, ako „veľkí hráči" rozoberajú tento štát na súčiastky. Práve tento spis a mnohé súvislosti posledných týždňov poukázali na to, že práve veľké subjekty majú príliš veľkú moc, ktorú treba obmedziť. Je naozaj nebezpečnejší jeden Kotleba sediaci v parlamente sám ako prst, alebo jednofarebná ústavná väčšina hlasujúca jednotne podľa pokynov "precedu"? Pred okamžitým vypľutím jednoznačnej odpovede z podvedomia prosím aspoň o chvíľu zamyslenia.

Je správne názor, ktorý zastáva menej ako 5% ľudí, považovať automaticky za extrémistický. A prečo 5%? Prečo nie 3% alebo 20%, čo nebodaj 49%?

Najlepšie hranice sú prirodzené. Prirodzenou hranicou pre zvolenie do parlamentu je počet hlasov voličov potrebných na zvolenie jedného poslanca. Jeden Kotleba, či jedna Mojsejová, sú v skutočnosti omnoho menšou hrozbou pre demokraciu ako 90 jednoliatych poslancov. Okrem toho aj voliči malých subjektov, či skôr jednotlivých osobností, majú právo na to, aby ich vo „všeľudovom zhromaždení" zastupoval ich zástupca. Tak ako to deklaruje prvý odsek čl. 2 Ústavy SR:

„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo."

Slovo „svojich" v tomto ústavnom ustanovení jednoznačne vyjadruje, že každý volič (ktorý sa unúva prísť k urne vhodiť platný hlasovací lístok) má právo na svojho zástupcu v parlamente. Pridelenie jeho hlasu niekomu úplne inému je pošliapaním tohto práva, na ktorom stojí a padá celá naša krehká demokracia.

Samotné volebné pravidlá sú prvou latkou nastavujúcou charakter predvolebných kampaní. Odstránenie 5% kvóra by prispelo k slobodnejším a férovejším kampaniam, oslobodilo ich od animozít a plytkosti, a verím, že aj od stádovitej agitácie typu „ktorý drôtik", či „lebo Fico". A hlavne by sa ušetrilo kopec peňazí.


Róbert Oružinský
lesník a ekológ
Momentálne sa vyskytujúci aj na kandidátke politického subjektu Zmena zdola - Demokratická únia Slovenska pod poradovým číslom 15.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?