Na Slovensku je približne 4,4 milióna oprávnených voličov. Ak by bola volebná účasť 50-percentná, prišlo by k urnám 2,2 milióna voličov.
Ak by jednotlivé politické strany získali vo voľbách toľko, koľko v poslednom prieskume odhadlo MVK, tak by mal Smer-SD 40,6% hlasov, KDH 12,7%, OĽaNO 7%, SaS 6,1%, Most-Híd 5,9%, SMK 4,7 %, SDKÚ-DS 4,3% ...
Podľa § 42 zákona č. 333/2004 Z.z. o voľbách do NR SR je hranica na vstup do parlamentu 5% odovzdaných platných hlasov voličov získaných vo voľbách. Túto hranicu by prekročilo 5 politických strán: Smer-SD, KDH, OĽaNO, SaS a Most-Híd. Počet voličov, ktorí volili tieto strany by bol 1 590 600, čo je z 2,2 milióna voličov, ktorí prišli k urnám, 72,3% - teda takmer tri štvrtiny. Vyše štvrtina platných voličských hlasov by prepadla - v prospech vyššie uvedených strán. A tu začína problém.
Povedzme, že princíp, že mandáty - t.j. poslanecké kreslá - sa rozdeľujú iba na základe odovzdaných voličských hlasovacích lístkov je správny. Kto iní, ako ľudia by mal v demokracii rozhodovať o svojich volených zástupcoch. Čierne na bielom to potvrdzuje aj Ústava Slovenskej republiky v prvom odseku čl. 2:
„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo."
Tučným som zvýraznil tú časť, ktorú považujem podstatnú pre túto úvahu.
S týmto ustanovením veľmi úzko súvisí čl. 30 odsek 1 Ústavy SR:
„Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. ..."
V treťom odseku toho istého článku je ustanovené, že:
„Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon."
Tým zákonom je v tomto prípade zákon č. 333/2004 Z.z. o voľbách do NR SR, ktorý však bližšie nešpecifikuje, čo konkrétne znamená priame volebné právo. Podľa právnej teórie (a zdravého rozumu) to znamená, že ak si občania volia svojich zástupcov priamo, volia bezprostredne ľudí, ktorí ich budú v parlamente zastupovať.
Vrátim sa späť.
Príklad fiktívnych volieb podľa posledných volebných preferencií a pravidlá, ktoré sú v tomto štáte nastavené zákonom (mám na mysli tú 5% hranicu pre zvoliteľnosť) poukazuje na to, že takmer štvrtina voličských hlasov bude prerozdelená politickým stranám, ktoré však boli pôvodne odovzdané úplne iným politickým stranám.
Zoberme si ako príklad SDKÚ-DS.
So ziskom 4,3% hlasov, čo zodpovedá 94 600 odovzdaných platných hlasovacích lístkov v prospech tejto strany, by sa SDKÚ-DS do parlamentu nedostala, pretože by neprekročila zákonom stanovené kvórum 5%. Tých 94 600 platných hlasov by však bolo následne prerozdelených v prospech tých, čo prekročili 5%.
94 600 hlasov zodpovedá pri 150-člennom parlamente 7-im poslaneckým mandátom. Tie sa však nemôžu uplatniť, pretože zákon ... Týchto 7 poslaneckých mandátov si rozdelia Smer-SD, KDH, OĽaNO, Sas a Most-Híd. Viac ako polovica (56,8%) hlasov pre SDKÚ-DS pripadne politickej strane Smer-SD. Nepripadá vám to divné?
Ako je možné, že hlasy nemalej časti voličov-občanov, ktorí „stavili" na tých, čo nepreliezli 5-percentnú hranicu, sa prerozdelia iným - úspešnejším?
V Ústave Slovenskej republiky som nenašiel možnosť takto obmedziť, resp. manipulovať s volebným právom občana. Ústava síce deleguje možnosť úpravy podmienok výkonu volebného práva na zákon, som však presvedčený, že nemožno zákonom stanoviť také podmienky volebného práva, že je občanovi volebné právo de facto odopreté, resp. z jeho hlasom je manipulované spôsobom, ktorý odporuje duchu demokracie a Ústavy SR. Veď podľa Ústavy SR si občania volia svojich volených zástupcov priamo.
Takmer štvrtina voličov sa môže cítiť oklamaná, pretože tí, čo zasadnú do parlamentných lavíc v skutočnosti nebudú ich volení zástupcovia. Štvrtine voličov bol odopretý výkon volebného práva. Z jednoduchého dôvodu: Pretože si nemohli zvoliť svojich zástupcov do parlamentu. Nemohli si zvoliť svojho poslanca.
Ak volím Žitňanskú, nevolím predsa Pašku.
Štvrtina je dosť veľa. Zresetovať takto ich hlasy je minimálne, podotýkam minimálne neslušne a neúctivé. A vraj moc pochádza od občana ...
Asi iba od toho silnejšieho.
Určite sa nájde kopec právnikov, ktorí si pomyslia, že som to zle pochopil. Právo však nemá vychádzať z názorov a predstáv armády právnikov, ale z reálnych potrieb spoločnosti, z morálnych zásad, z logiky, zdravého rozumu.
Predstavte si situáciu, že si politická strana, ktorá má v parlamente nadpolovičnú väčšinu, schváli takú novelu volebného zákona, ktorým posunie hranicu zo súčasných 5% napríklad na 20%. Ak by takéto pravidlá platili dnes, bol by parlament po voľbách jednofarebný. A to už s demokraciou nemá takmer nič spoločné. Obzvlášť, keď vznik takéhoto jednofarebného parlamentu bol zabezpečený na základe veľmi pochybných pravidiel.
Som presvedčený o tom, že hranica 5% nemá vo volebnom zákone čo hľadať, obzvlášť nie v obyčajnom zákone, na ktorého zmenu stačí nadpolovičná väčšina poslancov. Takto si veľkí stanovujú svoje pravidlá a menších vyblokujú. Skutočnou - prirodzenou - hranicou je v tomto prípade 1 poslanecký mandát. V SDKÚ-DS si to už snáď tiež uvedomili.
5-percentná hranica navyše výraznou mierou ovplyvňuje rozhodovanie voličov. Do najdôležitejších volieb vnáša rozmer hazardnej hry. Volič pri rozhodovaní, ktorej strane dá svoj hlas, musí často kalkulovať, či má vôbec šancu. Dôverou kandidátov do NR SR otriasa niečo, čo s tým nemá priamu súvislosť. Volič sa stáva závislým na predvolebných prieskumoch. Kto nemá v prieskumoch stabilne viac ako 5%, ma omnoho menšiu šancu získať dôveru voliča. A aby strana mala v prieskumoch "dobré percentá", musí veľa investovať do nákladnej kampane na oblbovanie voličov, čo však na takú stranu opäť vrhá tieň nedôvery. Bludný kruh. Sociologické a reklamné agentúry však profitujú. Partokracia a mediokracia kvitne.
Nechcem, aby rozhodovanie voličov ovplyvňovala nejaká umelá hranica (dnes taká, zajtra iná). Osobne uznávam predovšetkým prirodzené hranice, ktoré sa ponúkajú samé, bez toho, aby mi tisíc právnikov a politikov nanútilo, čo je pre mňa dobré.
Navyše, ak by bolo eliminované váhanie voličov, či konkrétnu stranu voliť alebo nevoliť kvôli vysokému riziku neprekročenia 5% kvóra, mnohí voliči by sa rozhodovali omnoho slobodnejšie a svoj hlas by bez obáv o jeho prepadnutie zverovali tomu, komu najviac dôverujú a nie tomu, kto má vysokú šancu až istotu dostať sa do parlamentu. Zvýšila by sa aj volebná účasť. Kvórum jedného poslanca by oslabilo "veľkých hráčov" na politickaj scéne. Presne to, čo dnes potrebujeme.
Ak by bol hranicou pre vstup do parlamentu jeden poslanecký mandát, tak by bolo zastúpenie politických strán v národnej rade pestrejšie a viac by zodpovedalo vôli voličov. Podľa súčasných volebných preferencií by Smer-SD nemal 85 poslancov, ale 61. KDH nie 26, ale 19; OĽaNO nie 14, ale 11; Sas nie 13, ale 9; Most-Híd nie 12, ale 9. SMK nie 0, ale 7; SDKÚ-DS nie 0, ale 7; ďalších 8 strán dokopy 27 poslaneckých mandátov. Rovnosť voličského práva by bola omnoho väčšia ako je dnes.
Ja osobne nevidím problém v tom, že by bolo v parlamente viac strán, hoci niektoré by boli skôr excesmi. Tie sa v živote tiež vyskytnú a treba sa s nimi nejako vyrovnať. Veď pestrosť je aj v prírode to, čo najviac chránime. Život je nielen o lízaní medu, ale aj o znášaní rizík.
Avšak najdôležitejšia je snaha spolupracovať. Spolupracovať nie pre profit politickej strany, ale pre profit občanov.
Spolupráca sa začína vecnou diskusiou. Parlament by mal byť výkladnou skriňou vecnej diskusie a nie opakom. Tak sa buduje slušná demokracia.
