2010 - 2011

Autor: Róbert Oružinský | 9.1.2011 o 23:19 | (upravené 24.4.2011 o 21:42) Karma článku: 10,97 | Prečítané:  2050x

Pôvodne som tento článok písal ako list, ktorým som sa chcel poďakovať mojim podporovateľom v minulom roku a takpovediac zložiť im účty. No nakoniec som sa rozhodol, že asi bude lepšie osloviť širší okruh čitateľov. A tiež mám celkom dobrú skúsenosť s tým, keď sa veci formulujú tak, že môžu byť bez obáv zverejnené (a človek sa aspoň nemusí obávať, že sa dostanú do neidentifikovateľných kanálov). Píšem tento text aj ako vďaku za podporu stoviek ľudí, ktorí podporili moje pripomienky k právnym normám v rámci medzirezortných pripomienkových konaní. Vďaka ich podpore sa z mojich pripomienok stali hromadné pripomienky a príslušné štátne orgány sa nimi museli zaoberať s omnoho väčšou vážnosťou (pretože im to vyplýva z ich vlastných noriem, ako sú napríklad legislatívne pravidlá vlády). Hromadnými pripomienkami začnem.

V minulom roku som vstúpil do dvoch pripomienkových konaní.

Tatry a zonácia

Najprv to bol v marci min. roku návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú zóny Tatranského národného parku. Do dnešného dňa neboli zóny ustanovené, čo znamená, že proces absurdnej develóperskej zonácie TANAP-u sa podarilo zastaviť, respektíve pribrzdiť. Nariadenie v takej podobe, v akej ho predložilo vtedajšie výrazne protiochranársky profilované Ministerstvo životného prostredia (MŽP), nebolo schválené. Presnejšie povedané, nebolo schválené žiadne nariadenie týkajúce sa zonácie TANAP-u a proces kvalitnej zonácie v prospech tatranskej prírody sa tak zase predĺžil. V danej situácii je však lepší súčasný stav, než to, čo navrhoval rezort životného prostredia.

Rokovania s čelnými predstaviteľmi boli obdobne absurdné ako návrh nariadenia vlády. Tejto problematike som venoval niekoľko článkov na tomto blogu.
Ministerstvo si do dnešného dňa nesplnilo svoju povinnosť náležitým spôsobom ma informovať o tom, ako vlastne medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) dopadlo, dokonca odmietlo uviesť do zápisnice moje pripomienky k priebehu rokovaní a procesu MPK. Jednoducho povedané - odpor voči navrhovanej zonácii bol taký intenzívny, že po pár týždňoch právnici MŽP zrejme usúdili, že pre nich najjednoduchší scenár ako z toho vybŕdnuť je zahrať „mŕtveho chrobáka" a nechať proces takpovediac vyšumieť do stratena. Podotýkam však, že do dnešného dňa nebol tento proces oficiálne ukončený, teda aspoň som o tom nebol náležitým spôsobom upovedomený (upovedomenie všetkých zainteresovaných strán v MPK o zásadných procesných úkonoch považujem za základnú povinnosť predkladateľa, inak sa z toho stáva fraška).

Špekulácie s pôdou

V auguste som vstúpil do MPK k ďalšiemu návrhu nariadenia vlády, tentoraz sa týkalo vynímania úrodnej pôdy na stavebné účely. Minister pôdohospodárstva a dočasne zároveň aj životného prostredia, Zsolt Simon, podpísal návrh, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 376/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška odvodu a spôsob platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy. Pomerne vysoké odvody za vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (ktoré sa však týka iba pozemkov z najvyššou bonitou, teda najúrodnejšej pôdy) sú ekonomickým nástrojom štátu na reguláciu špekulácii s pôdou, obzvlášť v najúrodnejších oblastiach (čo sú do značnej miery práve južné nížinné oblasti Slovenska). Mnohí nemusia súhlasiť s takouto formou ochrany, a to aj preto, že sa skrz výnimky obchádza, avšak nariadenie, ktoré podpísal pán Simon nič neriešilo, práve naopak - navrhovalo úplné zrieknutie sa akejkoľvek pôsobnosti štátu v oblasti ochrany úrodnej pôdy a uvoľňovalo ruky špekulantom, ktorí kvalitnú ornú pôdu za lacno nakúpili a chceli za draho predať ako stavebné parcely. Hromadnú pripomienku k tomuto návrhu nariadenia podporilo vyše 800 ľudí. Zástupcovia ministerstva so mnou odmietli rokovať, čo bolo nielen neslušné, ale aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády. Keď sa o tom dozvedela predsedníčka vlády, Iveta Radičová, vyhodila sporný návrh nariadenia z programu zasadnutia vlády s tým, že boli porušené jej vlastné pravidlá a kým nedôjde k náprave, nemôže byť návrh nariadenia opätovne do vlády predložený. K predmetnému návrhu nariadenia ma z ministerstva pôdohospodárstva dodnes nikto nekontaktoval, takže pokiaľ sa tak nestane, nemôže byť predložené do vlády. Návrh nariadenia vlády, ktorým sa mali uľahčiť špekulácie s najúrodnejšou pôdou, sa tak podarilo zastaviť, respektíve pribrzdiť tak, aby to narušilo plány pána Simona (keďže návrh nariadenia podpísal ešte pred tým, ako parlament vyjadril dôveru vláde, ktorej je ministrom).

Nakoniec si dovolím spomenúť ešte jednu dôležitú kauzu, do ktorej som v minulom roku vhupol rovnými nohami, či vlastne som ju sám vyvolal - jednoducho povedané naštval som sa - dúfam, že spravodlivo.

Smrekovica

Keď som sa koncom augusta dozvedel, že minister pôdohospodárstva a životného prostredia prikázal (podľa mňa nezákonne) prednostnom krajských úradov životného prostredia zastaviť vyhlasovanie chránených území, a keď vyšlo najavo, že sa to bytostne dotýka jediného územia, ktoré bolo práve vtedy v procese vyhlasovania za prírodnú rezerváciu, nedalo mi nečinne sa prizerať ako sa s „posvätením" samotného ministra ničí niečo, čo by malo byť prísne chránené a išiel som sa na to územie pozrieť (a zavolal som aj novinárov, ktorí prejavili záujem). To územie sa nazýva Smrekovica, leží v Národnom parku Veľká Fatra a najprísnejšiu ochranu si určite zaslúži nielen kvôli nádhernému lesu pralesovitého charakteru, ale aj kvôli vzácnym druhom, ktorým takýto les poskytuje útočisko.

Na lokalite Smrekovica vykonávali štátne lesy intenzívnu tzv. náhodnú ťažba - oficiálne za účelom ochrany lesa proti lykožrútovi. Ochrana lesa však prebiehala jeho plošným odstraňovaním za pomoci výkonných ťažobných lanoviek, pričom lykožrútom bolo napadnutých minimum stromov. Väčšina stromov hornej etáže síce vykazovala na satelitných snímkach vyššiu stratu asimilačných organov než je obvyklé v hospodárskych lesoch, avšak lesníci hrubo dezinterpretovali tento prirodzený vonkajší prejav starnutia stromov ako dôkaz napadnutia podkôrnym hmyzom.

Ak by sa nepodarilo ťažbu zastaviť, hrozilo úplné zničenie vzácnej lokality. Teda aspoň na ďalších minimálne 300 rokov. Preto som podal podnet na Obvodný úrad životného prostredia a Obvodný lesný úrad v Ružomberku, aby prebiehajúcu ťažbu a ničenie vzácneho lesa a biotopu chránených druhov bezodkladne zastavili.

Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku vydal koncom septembra predbežné opatrenie, ktorým nariadil štátnym lesom zdržať sa ťažby lesných porastov a s tým súvisiacich hospodárskych aktivít v lokalite Smrekovica a následne, začiatkom októbra, vydal ďalšie rozhodnutie, ktorým zakázal rúbať stromy počas doby rozmnožovania a výchovy mláďat chránených druhov živočíchov (napr. tetrov hlucháň) a zakázal odstraňovať alebo poškodzovať stromy s hniezdnymi dutinami chránených druhov vtákov celoročne. Voči tomuto rozhodnutiu sa síce LESY SR, š.p. odvolali, avšak ťažbu museli zastaviť a dodnes sa na Smrekovici nerúbe.

Aj tu sa podarilo zastaviť aktivitu už priamo devastujúcu životné prostredie vďaka podpore laickej i odbornej verejnosti, ktorá bola o kauze informovaná vďaka novinárom, ktorí sa jej pomerne intenzívne venovali.


Dovolil som si Vám predložiť niečo, čo by sa dalo nazvať „Moja stručná výročná správa za rok 2010". Nie je v nej úplne všetko, ale snažil som sa vybrať tri veci, ktoré považujem za dôležité a v ktorých mi zásadným spôsobom pomohla podpora verejnosti, ochranárskych organizácií a priateľov odborníkov.

Som vďačný všetkým, ktorých dlhší text neodradil a dočítali sa až sem. Skúste si však predstaviť koľko námahy a energie, skúseností a spojenectiev človek potrebuje, aby sa vôbec mohol odvážiť zastaviť „veterné mlyny". Niekedy je takýto typ aktivity asi taký „príjemný" ako trenie brzdových doštičiek o disk rozbehnutého kolesa. Som však rád, že sa mnohé nezmyselné zámery namierené proti životnému prostrediu (a prírode ako takej) podarilo vôbec zastaviť, či realistickejšie povedané - oddialiť.

Z hľadiska efektivity, vyjadrenej pomerom káuz do ktorých som vstúpil a ktoré vyústili do zablokovania neprijateľných aktivít, bol minulý rok nesporne veľmi úspešný. Avšak z hlbšieho, povedzme až filozofického hľadiska je dôležité kráčať dopredu, hoci len po malých krôčikoch. Nie je namieste vytešovať sa zo zablokovaných procesov dlhšie ako niekoľko dní. Mlyny majú silné motory, oni sa zase rozbehnú - a zase ich bude treba brzdiť. Záľuba v neustálom brzdení je však priam masochistická záľuba. Koniec koncov, cieľom nemôže byť zastavenie procesov. Cieľom musí byť usmernenie procesov. A to tak, aby sme zanechali našim deťom Slovensko v takom stave, za aký sa nebudeme musieť hanbiť. Krásne a zdravé.

Kým v minulom roku dominovalo mojim aktivitám slovo „zastaviť", bol by som rád, keby sa v tomto roku podarilo ovplyvniť priamo podstatu fungovania aspoň niektorých procesov a aktivít, ktoré majú zásadný vplyv na to, ako naša krajina bude v budúcnosti vyzerať.
Jednou z takýchto aktivít je napríklad ťažba dreva. Napríklad ...

Prajem úspešný rok 2011 :-)

 

2010-2011.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Lekár a právnik: Tatarák je k pivu výborný, štát by ho nemal zakazovať

Ak má človek obľúbenú reštauráciu, v ktorej dbajú na hygienu, tataráka by sa nemal báť, hovorí v rozhovore pre SME Peter Kováč.

EKONOMIKA

Nemeckej banke sa nedarí. Môže spustiť krízu?

Zraziť na kolená by Deutsche Bank mohla aj pokuta 14 miliárd dolárov.

KOMENTÁRE

Hanbím sa, komu som svojím hlasom pomohol k mandátu

Násilných vysťahovaní už Bratislava zažila dosť.


Už ste čítali?