Róbert Oružinský
Vládnu klamári hlupákom?
V júni som sa na rokovaní s predstaviteľmi ministerstva dohodol, že vstup ľudí do lesov sa nebude obmedzovať. V tejto veci má zostať zachovaný status quo. Oklamali ma.
1/ Zoznam autorových rubrík: Inžinieri bojujú..., ...šírime strach a paniku, kauza Tichá a Kôprová dolina, ÚLOŽISKO NEBEZPEČNÉHO ODPADU, Hyperboly, POLITIKA, PYROEKOLÓGIA, Zo života cicavcov..., OCHRANA PRÍRODY, LZ The Bark Beatles, Súkromné, Nezaradené
V júni som sa na rokovaní s predstaviteľmi ministerstva dohodol, že vstup ľudí do lesov sa nebude obmedzovať. V tejto veci má zostať zachovaný status quo. Oklamali ma.
Máloktoré zmeny zákonov dokážu tak očividne poukázať na to, ako je Ficova vláda asociálna a nedemokratická, ako práve zmeny zákonov, ktoré sa týkajú ochrany prírodných hodnôt Slovenskej republiky a statkov, ktoré nám príroda poskytuje (voda, drevo, rekreácia...). Dve významné novely zákonov z tejto oblasti práve prešli cez vládu: novela zákona o ochrane prírody a krajiny a novela zákona o lesoch.
Ako obvykle, obávam sa, že nie. Ale prečo by sa mal nechať predseda vlády (vyslovene) klamať („svojím") úradníckym aparátom. Často možno vôbec netuší, že je klamaný a ako je klamaný.
Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o lesoch. Nie je nič výnimočné, že prakticky od vzniku tohto ministerstva vychádzajú z jeho „dielne" návrhy zákonov, v ktorých sa určití predstavitelia tohto ministerstva neustále snažia o dve základné veci:
Štát, v ktorom žijeme, nedokáže zabezpečiť pre žiakov základných škôl bezplatné vzdelávanie, a to aj napriek tomu, že daňové a odvodové zaťaženie občanov v posledných rokoch neustále narastá.
Absurdnosť trestného oznámenia na dvoch ex-ministrov životného prostredia kvôli ich údajnej nečinnosti v kauze ťažby dreva v Tatranskom národnom parku by mohla byť úsmevná, keby sa za tým neskrývalo niečo vážnejšie.
Hoci po zákonoch prijatých v parlamente si môžu oligarchovia šliapať, prírodné zákony platia pre všetkých rovnako. Neoblbne ich ani tučné bankové konto.
K tejto úvahe ma inšpirovala aj aktuálna politická reklama strany SDKÚ-DS - zrejme ste si všimli bilbordy alebo internetovú reklamu s vyobrazením dvoch farebných drôtikov a klieštikmi chystajúcimi sa prestrihnúť červený drôtik so sugestívnou otázkou: Červený alebo modrý? Pod ňou je menším napísané: Vy rozhodnete 10. marca. Čiže v najbližších voľbách, v ktorých tejto politickej strane hrozí fatálny výprask v podobe menej ako 5% hlasov voličov potrebných na opätovné prekročenie brán parlamentu. Čerešničkou na kysnúcej torte je videoreklama pána Galbavého kolujúca po internete, ktorú tu nebudem linkovať; kto chce ľahko si ju nájde aj sám.
Pre mnohé investičné firmy je kľúčový prístup k verejným zákazkám. Štát bol, je a bude vždy jedným z najväčších objednávateľov. Lenže ten štát sme my občania a peniaze, o ktorých sa v štátnych zákazkách rozhoduje sú naše peniaze.
Veľa ľudí zdieľa názor, a to aj medzi environmentalistami, že všetci "zelení" kandidáti na poslancov do NR SR by mali byť na jednej kandidátke, pretože inak sa hlasy pro-environmentálnych voličov štiepia.
Ak by najbližšie voľby dopadli podľa prieskumov volebných preferencií, viac ako polovica hlasov pre SDKÚ-DS by pripadlo politickej strane Smer-SD. Strane, ktorú by volič SDKÚ-DS volil hádam iba omylom.
V poslednej dobe sa naliehavo ozývajú hlasy, že Ústava Slovenskej republiky je nanič, a preto ju treba napísať nanovo. Dokonca by vraj bolo najlepšie ju napísať na základe návrhov občanov zaslaných elektronickou alebo klasickou poštou. OK, ale kto ich bude vyhodnocovať a kto rozhodne, ktoré návrhy a pripomienky sa zapracujú?
Pokiaľ ma pamäť neklame, tak všetky politické strany súčasnej vládnej koalícia pre voľbami sľubovali, že nebudú zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie občanov.
Tzv. pravica by všetkok verejný majetok najradšej rýchlo rozpredala; tzv. ľavica by ho najradšej dlhodobo rozkrádala. Z tejto chorej ambivalentnej motivácie ľudí, ktorí nám chcú vládnuť nemôže vzísť nič zdravé. Jedni i druhí sa iba motajú v začarovanom kruhu - a zrejme im to tak aj vyhovuje.
Nešťastní Japonci bojujú o život a o svoju povesť. Slovenskí vedci zaliezli na internet a vyvolávajú paniku, že teraz budú naivní environmentalisti na koni.
„ ... A tieto odborné tímy môžu garantovať, že urobia dobrú povesť Slovenskej republike a možno by sme mohli napraviť tú naštrbenú povesť v Japonsku spôsobenú kauzou Interblue." - aj toto dnes odkázal minister životného prostredia József Nagy cez médiá svojím spoluobčanom. Po tomto vyjadrení pána ministra som však nadobudol zvláštny pocit, že pánovi ministrovi ide v prvom rade o jeho povesť - a až potom o povesť Slovenska. Pretože zamýšľať sa v súvislosti so zemetrasením v Japonsku práve teraz nad povesťou Slovenska, mi príde dosť od veci.
Koľkože sme sa od opozičných politikov pred poslednými parlamentnými voľbami napočúvali, že ropovod nemôže ísť cez Žitný ostrov. Dnes sú pri moci a to, že nechcú ropovod cez Žitný ostrov si dokonca dali aj do Programového vyhlásenia vlády. No na to, aby vyhodili zo zákona nezmyselnú výnimku umožňujúcu stavať ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok v chránených vodohospodárskych oblastiach, si však ešte čas a energiu nenašli.
Pôvodne som tento článok písal ako list, ktorým som sa chcel poďakovať mojim podporovateľom v minulom roku a takpovediac zložiť im účty. No nakoniec som sa rozhodol, že asi bude lepšie osloviť širší okruh čitateľov. A tiež mám celkom dobrú skúsenosť s tým, keď sa veci formulujú tak, že môžu byť bez obáv zverejnené (a človek sa aspoň nemusí obávať, že sa dostanú do neidentifikovateľných kanálov). Píšem tento text aj ako vďaku za podporu stoviek ľudí, ktorí podporili moje pripomienky k právnym normám v rámci medzirezortných pripomienkových konaní. Vďaka ich podpore sa z mojich pripomienok stali hromadné pripomienky a príslušné štátne orgány sa nimi museli zaoberať s omnoho väčšou vážnosťou (pretože im to vyplýva z ich vlastných noriem, ako sú napríklad legislatívne pravidlá vlády). Hromadnými pripomienkami začnem.
Najprv som si rozhovor prečítal v tlačenej verzii sobotňajšieho SME. Neskôr som si ten rozhovor pozrel celý na videu zverejnenom na internetovom portáli SME.sk .
V stredu si generálny riaditeľ štátneho podniku LESY SR, Igor Viszlai, osobne prevzal rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku, ktoré mu nariadilo zdržať sa ťažby lesných porastov a s tým súvisiacich hospodárskych aktivít v lokalite Smrekovica v Národnom parku Veľká Fatra.